Zajac poľný

Zajac poľný (Lepus europaeus) je druh zajaca a pôvodný druh zo severnej, centrálnej, západne Európy a západnej Ázie. Ako originálny druh sa dnes však vyskytuje napr. aj na území Južnej Ameriky alebo v Austrálii. Jeho prirodzenýmbiotopom sú otvorené krajiny, predovšetkým polia, lúky, okraje lesov,kde je vďaka svojmu hnedému sfarbeniu veľmi dobre maskovaný.

Väčšina ľudí stále nesprávne zaraďuje zajaca medzi hlodavce. V súčasnosti patrí do zvláštneho rodu zajace.

Stavba tela

Zajac poľný dorastá 50 – 70 cm a dosahuje hmotnosť medzi 2,5 – 6,5 kg. Je veľmi zdatným bežcom, behá bežne 40 km/hod nebezpečenstvo až 74 km/hod a dobre kľučkuje. Pretože má predné nohy oproti zadným krátke, je rýchlejší pri behu do kopca, ako dole. Má dlhé uši, na koncoch tmavé.

Vzhľad

Je žltohnedej až hnedosivej farby s krátkym čiernym chvostom s bielou špičkou a dlhými ušami. Práve tieto, v pomere s telom obrovské ušnice mu umožňujú veľmi dobre počuť. Okrem sluchu má aj veľmi dobre vyvinutý hmat a čuch. Trošku horšie už je to so zrakom, ale aj tak vidí veľmi dobre. Hlavne za šera a tmy. Tento druh je okrem iného zaujímavý aj stavbou svojho tela. Zadné nohy má oveľa silnejšie a dlhšie ako predné. Je to teda veľmi dobrý skokan.

Rozmnožovanie a spôsob života

Zajac poľný žije samotársky, v malých skupinách sa zajace združujú len v dobe párenia, to začína prevažne vo februári, ale počas teplého počasia aj v januári alebo v decembri a trvá až do augusta alebo do septembra. Ak teda vidíme na poli pobehovať viac zajacov, prvý z nich je októbrová zajačica a za ňou sprievod zajacov. Gravidita trvá približne 42 dní a zajačica rodí 2 až 4 mláďat. Mláďatá sa rodia plne osrstené a na rozdiel od mláďat králika divého vidia. Mláďatá sú krátko po narodení schopné behať a za 4 týždne sa dokážu osamostatniť. Každá zajačica za rok odrodí 7 až 10 zajačikov. Mnoho z nich však uhynie, a tak za rok prežijú len 2 až 4.

Je bylinožravý, cez leto požiera najmä rôzne byliny, zvyšky plodín po zbere, cez zimu ohrýza aj konáre a na jar vyhľadáva aj mladé púčiky. Svoje územie si značkuje sekrétom. Medzi jeho prirodzených predátorov patrí najmä orola mäsožravé dravce, napr. líška alebo vlk.

Vďaka novým poľnohospodárskym postupom na území mnohých európskych štátov, jeho populácia v minulých rokoch drasticky klesla. Skôr dochádzalo k jeho premnoženiu, hustota bola až 2 000 zajacov na 1 000 hektárov a dokázal tak pôsobiť veľké škody poľnohospodárom a lesníkom.